Nedepolarizujúce myorelaxans
Pacient sa podrobil dvojhodinovému chirurgickému zákroku. Na anestéziu bol použitý izoflurán a doplnený bol intravenóznym midazolamom a nedepolarizujúcim myorelaxanciom. Na konci zákroku podal anesteziológ pacientovi nízku dávku atropínu a následne pyridostigmín.
Otázky a úlohy:
1. Opíšte rozdiely v nervovo-svalovej blokáde medzi depolarizujúcimi a nedepolarizujúcimi periférnymi myorelaxanciami a uveďte niekoľko hlavných predstaviteľov.
2. Hlavným dôvodom podania atropínu bolo:
a) zvýšiť účinnosť pyridostigmínu
b) predísť spazmom hladkej svaloviny v gastrointestinálnom trakte
c) predísť aktivácii srdcových muskarínových receptorov
d) zabezpečiť pooperačnú analgéziu
e) zvrátiť účinky nedepolarizujúceho myorelaxancia
3. Atropín by sa pravdepodobne nemusel podávať pri zvrátení myorelaxačného účinku nedepolarizujúcou látkou, ak by išlo o:
a) atrakúrium
b) mivakúrium
c) pankurónium
d) tubokurarín
e) vekurónioum
4. Medzi vlastnosti nedepolarizujúcich myorelaxancií patrí:
a) blokáda histamínových receptorov
b) blokáda post-tetanickej potenciácie
c) svalové fascikulácie na začiatku blokády
d) slabé pretrvávajúce tetanické napätie
e) stimulácia autonómnych ganglií